Mari Hennelova – Kadiaľ ?
Najbližšie:
Pozri program na budúci mesiac.
Nazvali ma Marianna Hennelová. Žijem už 20 rokov, ale na moderný svet je to stále ešte málo. Študujem momentálne HDU na CKBA a cez deň sa venujem hlavne herectvu. V noci sa však môj Hyde rád prechádza a hľadá, čím by sa prejavil. Niekedy je to spisovateľský počin, inokedy kresba a niekedy sa len ponorím do hudby, premýšľam a komunikujem so svetom v mojej hlave.
Keď je však jeden z tých dní, kedy sa proste potrebujem vykričať, z chuti otvorím ústa dokorán a…hneď ako dozívam, začnem maľovať. Maľujem už dlhšiu dobu. Osobne ju vnímam približne od 9 rokov. Moja mama mi však často hovorieva, že od kedy som držala ceruzku v ruke, ustavične kreslím. Moje prvé kresby boli typické drobnými postavami poukladanými v zošitoch do školy. Každá postava mala svoj príbeh a vykonávala nejakú akciu, čo pôsobilo veľmi chaoticky. V tom čase som nerada používala farby. Na základnej škole som si začala uvedomovať perspektívu. Vďaka výtvarnej na ZUS na ktorú som neskôr rok chodila som sa naučila základné tieňovanie a začala som si kresliť priestorovo rôzne objekty, najmä kocky. Potom prišlo celé obdobie, kedy som kreslila len postavy a tváre a neskôr som sa zamerala na detail. Dlho som si kreslila len perspektívu oka a tieto okná do duše nájdete v mojich zošitoch aj dnes. V 9 rokoch som musela povinne maľovať na výtvarnej výchove na ZŠ. Vtedy sa mi podarilo dostať moju pokrivenú kópiu maľby dievčaťa z knižky, do školskej aukcie. Chudáci moji rodičia ju teda museli vyhrať a riadne zaplatiť. Po rokoch kreslenia si do zošitov som schytila štetec do rúk sama od seba až približne v 14 rokoch, kedy som namaľovala môj vlastne prvý originálny obraz. Dnes si teda po nociach natieram emócie na plátna a nechávam ich tam. Nech si oni s nimi poradia. (Posledné obdobie môjho života sa často venujem digitálnemu umeniu a animácii.)
