Ach, kde mi miesto na zemi!

Najbližšie hráme:

Pozri program na budúci mesiac.

Autorská multižánrová komédia na úrovni vznikla na motívy fiktívnej básne Ach, kde mi miesto na zemi!. Umelci tvorivého kolektívu sebestredne hovoria o sebe, svojich osudoch, ľutujú sa, svoje životy porovnávajú s príbehom človeka, ktorý je pre nich zosobnením úspechu v súčasnom svete. A závidia mu. A ľutujú sa.

Rozhovor pre newsletter TICHO a spol. Marec – Apríl 2018

Ako ste sa dali dokopy?

Bolo to veľmi jednoduché. Stretli sme sa na Cirkevnom Konzervatóriu v Petržalke. Keď bola Katka šiestačka, Mojmír bol štvrták, Jakub tretiak a Tereza druháčka. Už sme si vyskúšali vzájomné spolupráce v iných zoskupeniach, ale v tejto zostave sme prvýkrát. V tomto projekte sme boli pri úplnom vzniku nápadu trojica – Jakub, Mojmír a ešte Janka Holková, ktorá neskôr vypadla. Následne sme na réžiu oslovili Katku a nakoniec sme potrebovali niekoho namiesto Janky. Tak sa k nám pridala Tereza. Ona je náhradníčka.

Ako vznikol nápad urobiť túto hru?

Prišiel od Roba Horňáka, ktorý nás učí na konzervatóriu. Navrhol, či by sme nechceli nejakým spôsobom hovoriť o bizarnosti života, keď študujete na konzervatóriu v dospelom veku. Nápad ľutovať sa na verejnosti sa nám páčil.

Umelci o sebe hovoria radi a často. V čom je vaše rozprávanie iné?

Videli sme nejaké autobiografické hry, od ktorých by sme sa chceli odlíšiť, ale tvrdiť, že prinesieme niečo, čo určite nikto nevymyslel, by bolo trápne. Improvizovali sme a cestou identifikovali veci, ktorým by sme sa chceli vyhnúť.

Najprv sme rozmýšľali, čo je charakteristické pre našu generáciu a spísali to. Zacítili sme, že je to príliš všeobecné. Potom prišla vlna osobných zážitkov, pohľadov a skúseností. Zacítili sme, že je to príliš interné. Tiež sme bojovali so sebaľútosťou, ktorá liezla zo všetkého. V skratke: snažili sme sa nebyť ani príliš všeobecní, ani príliš osobní a čím menej sa ľutovať. Zachytiť bizarnosti a nebrať sa vážne.

V čom si myslíte, že je téma aktuálna a môže diváka zasiahnuť?

Pri vymýšľaní sme sa snažili myslieť na našu generáciu Y, ktorá vyrastala obklopená názormi, že môžeme byť čímkoľvek chceme a na rozdiel od našich rodičov máme obrovské možnosti – ale zrazu si z nich vlastne nevieme vybrať. Tak dúfame, že si tam divák niečo nájde. A trochu rátame s tým, že každý sa ľutuje.

Autor: tvorivý a tvoriaci kolektív

Réžia: Katarína Želinská

Scéna a kostýmy: Gabriela Lysičanová

Hrajú: Jakub Matejčík, Mojmír Procházka, Tereza Stachová

Premiéra: 30. 4. 2018 o 19:00 hod.