Gravitačný kolaps

„ Pri bolestivej strate rodiča nádej a vlastný životný stredobod nestrácate – stratou rodičov definitívne dospievate… Pri strate celoživotného partnera sa vám stratí vaša vlastná osobnosť… a musíte znovu vybojovať boj o jej znovuuchopenie… A čím ste starší, teda čím dlhšie trval váš spoločný život, tým je ťažšie sa donútiť o sebazachovanie bojovať…“

Viki Janoušková (2025)

---

Text inscenácie vznikol na pôdoryse nevydaných poviedok spisovateľa a pesničkára Miloša Janouška Čierna voda a AlternatW, ktoré pochádzajú z pozostalosti autora. Inscenácia ponúka zamyslenie sa na témy: čo znamenajú v živote človeka straty, uchopenie potreby sa s nimi postupne vyrovnávať a zachytávať mechanizmy pretavovania minulej reality do novej súčasnej podoby, do jej nových obrazov tak, aby nebolo potrebné minulosť vytesňovať?  Inscenácia pokračuje aj v línii groteskných feérií a divadla fantastiky a uzatvára nedokončenú trilógiu inscenácií Deja vu (2012) a Zaplavenie (2014), ktoré rovnako ako Gravitačný kolaps (2025) vznikli dramatizáciou poviedok Miloša Janouška a otvárajú témy vyrovnávania sa s minulosťou.

---

„Naša myseľ má dve polohy: pohľad von a pohľad dnu. Tak sme sa oddali pohľadu von, že sme skoro úplne stratili prístup k nášmu vnútornému bytiu. Bojíme sa pozerať dovnútra, pretože naša kultúra nám nedala žiadnu predstavu o tom, čo tam nájdeme. Môžeme sa dokonca domnievať, že keď to urobíme, ocitneme sa v nebezpečenstve straty rozumu.“